Nový design blogu.
Fabula Ficta znova ožíva. Všetky informácie zistíte TU.



Harry otvoril dvere dokorán

30. června 2014 v 21:24 | Gabriela |  [G] HP Jednorázovky

Po dlhšej dobe... opäť zas niečo zo sveta Harryho Pottera. Táto fanfiction bola napísaná niekoľko mesiacov dozadu, ale keďže som spojenie s blogom stratila, až teraz ju opätovne vydávam.
Bolo to pre súťaž na jednu stránku, kde ste v konečnom dôsledku len mali začať konkrétnou vetou a potom doplňovať príbeh. Veta znela: "Harry otvoril dvere dokorán. Akonáhle dvere zaškrípali, započu zaraz hlboké, temné vrčanie." Áno, možno vás ihneď napadne nebezpečenstvo. Nejaký pes, drak alebo niečo podobné, ale ja som to chcela mať úplne iné, ako všetci ostatné, preto som z toho znova spravila poviedku o Harrym a Severusovi (nečakané, že?).


Merlin s Vami! :)


Harry otvoril dvere dokorán

Harry otvoril dvere dokorán. Akonáhle dvere zaškrípaly, započul zaraz hlboké, temné vrčanie.
Nemusel otáčať hlavu aby zistil, že ten zvuk vie vydať jediný jeden Slizolinčan na svete. Povzdychol si, zavesil kúzlom hábit na najbližší vešiak a šiel si sadnúť do kresla pri krb. Acciom privolal noviny a začal čítať. Hneď prvá stránka mu na tvári vyvolala úsmev. Tlač veľkými písmenami hlásala: "Bývalá bystrohlavská študentka Luna Lovegood napísala ďalšiu knihu o kúzelníckych zvieratách!" Pokračovalo množstvo pohyblivých obrázkov, rozhovor s Harryho kamarátkou a inými článkami, ktoré mu v dnešnom svete neprišli vôbec zaujímavé. Ako náhle sa pozrel ponad noviny, uvidel jeho tvár, ktorá na neho s nenávisťou pozerala. "Ja viem, že ma nenenávidíte... teda... uhm... netvárte sa, že ma nenávidíte, keď to nie je pravda," povedal Harry značne znepokojený.
"Ale áno, pán Potter. Skutočne vás nenávidím," riekol pokojným, tichým hlasom. Harry neznášal ten hlas. Bol ešte horší, ako keď kričal.
"Nie. To nie je pravda. Videl som vaše spomienky, spomínate?" Položil noviny na stôl.
"Náhoda."
"Vy tomu hovoríte náhoda, u nás v chrabromile to je priznanie."
"Nenávidím vás," odfrkol.
"Snape, ajja mám na práci niečo lepšie ako sedieť tu pri vás."
"Obojstranné," pokrútil hlavou. "Ale narozdiel odo mňa, vy tu byť nemusíte."
"Tak to sa mýlite."
"Ach áno! Zabudol som. Vás požiadala Minerva, aby ste tu bol. A vy ste Harry James Potter, milý chlapec, ktorý nedokáže povedať nie. Ale viete čo? Ja povedať nie viem, lenže mňa sa nikto nepýtal!"
"To možno práve preto," odvetil pokojne Harry. Za ten čas, čo ho tu Severus urážal, čo sa mu vyhrážal, čo ho neznášal si zvykol už na všetko.
Snape porazene sklonil hlavu, stále pripútaný o invalidný vozíček. Zdalo sa, že túto každodennú rutinu sa už nedá pozmeniť. Harry prišiel, pohádali sa, dal mu lektvar, ktorý Severus medzi tým namiešal, šli spať a Potter odišiel. Každý, každučký deň. Bolo to... neznesiteľné. Severus chcel hocičo, hocičo, len aby sa to trochu vykoľajilo.
"Skoro som zabudol. Čaká vás prekvapenie. Minerva sľúbila, že prijde," dodal Potter.
Hocičo, len nie toto!
"Čože?!"
"Vy nie ste rád?"
"Či... či som rád? Aby mi na ramene plakala Minerva, aby ma utešovala a znovu mi rozprávala, ako jej je to ľúto? Potter, vy ma trestáte?"
"Ale.. ale.. ale.. ja som si... myslel, žee..."
"To je ten problém, vy ste myslel!"
Potter vypadal zaskočený. Napokon sa jeho tvár zmenila zas na neutrálnu, vstal, šiel do laboratórie, zobral najnovší elixír, preveril ho kúzlom a podal Snapeovi. Severus nikdy nechápal, načo ho preveruje, keď sa do lektvarov vyzná rovnako ako do nitrozpitu. Čiže vôbec. Nemal však námietky, vypil ho a chcel sa previesť do svojej izby, keď mu Potter zastúpil cestu.
"Ale, ale. Nikam nejdete. Minerva príde za chvíľu."
"Nechcem ju vidieť."
"To by ste nemal vravieť."
"Ale vravím."
"Nechápem prečo sa takto chováte... ste predsa úplne... i..."
"A ja nechápem, prečo to každý deň riešite. Dajte mi pokoj."
"Nedám."
"Čože?"
"Nedám vám pokoj. Budem s vami, pokiaľ sa nevyliečite natoľko, aby ste znova vedeli chodiť a kúzliť. Potom môžete odísť."
"Bodaj by ma ten had radšej zabil, než len otrávil," zamrmlal Snape. Otočil sa a znova si prisadol k teplému krbu. Ako len neznášal tento dom... Keby mohol, už by odišiel.
Krb sa zrazu zazelenal, ozvalo sa prasknutie a v krbe sa objavila stará profesorka. Severus si povzdychol a ovládol sa, aby ihneď neutiekol kam si vedľa. Minerva sa najprv usmiala na Pottera, pokývala mu hlavou. Napokon zablúdila s pohľadom k Severusovi a znova sa usmiala. Teraz však smutným úsmevom. Sám seba kvôli tomu tak veľmi nenávidel.
"Severus..." viac nedodala.
"Minerva," vrátil jej chladným hlasom. Potter sa na neho zamračil.
"Ty si... uhm... zlepšuje sa ti stav?"
"Už si cítim nohy. Viem ovládať accio a chytať magické predmety. Áno, zlepšuje," prikývol hlavou.
"To je... to je... veľmi dobré." V očiach mala slzy.
"Minerva," upozornil ju Potter s položenou rukou na jej ramene.
Snape nadvihol obočie, ale nijak to nekomentoval.
"Do kedy... do kedy sa úplne uzdravíš?"
"Ak myslíš, kedy nabudnem moje úplne magické schopnosti, tak dávam tomu ešte mesiac. Naginiho jed nebol až tak silný, ako som očakával. Ak myslíš, kedy zase budem môcť normálne premýšľať... tak to bude na dlhšie, kvôli Potterovi."
Minerva sa neudržala. Prišla k Severusovi a tuho ho objala. Objímala ho napriek tomu, že on to nechcel a napriek tomu, že si to nežiadal. Najprv sa vzpieral, ona ho však zvierala v náručí a plakala. "Som tak rada... som tak rada, že žiješ, Severus..."
Aj on bol.
Musím k tomu niečo napísať, pretože by som bola nerada, keby to niekto nepochopil tak, ako som to myslela ja. Severus Snape nezomrel. Nezabil ho Voldemort, nezabil ho ani had. Len ho otrávil a jeho jed má trvalé následky na všetko. Na jeho mágiu a dokonca ho ochromil. Nedokázal vôbec čarovať a ani sa dotýkať vecí, na ktorách boli kúzla. Keďže ho väčšina kúzelníkov mala za podliaka, ktorý stál pri Voldemortovi, nemohli ho dať do nemocnice, tak sa ho ujal Harry... a stále sa nemajú radi :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama