Nový design blogu.
Fabula Ficta znova ožíva. Všetky informácie zistíte TU.



[STvO] 1. Kapitola - Začiatok práce

1. srpna 2013 v 17:03 | Gabriela |  [G] Svetlá temnota v očiach
Kapitola 1. - Začiatok práce


Nikdy nesľubujte v prípade, že to nedokážete splniť. Potom to musíte písať o pol štvrtej ráno ako ja.

Práve som vychádzala z obchodu, keď som pri svojom aute zazrela hnedovlasého chalana s olivovou pokožkou. Na prvý pohľad nebol ničím zaujímavý, avšak keď som sa pozrela bližšie, zbadala som žiarivé zelené oči. Také nevidieť každý deň. Sebavedome som vykročila k nemu. Nie, že by som potrebovala jeho pozornosť, ale koniec koncov, to on si pozeral moje auto. Keď som mu položila ruku na plece, vystrašene poskočil. Musela som sa nad tým pousmiať. Zabúdam akí sú smrteľníci hluchí a slepí. Div, že nemajú muchu pod nosom, i tak ju neuvidia.
"Bože, ženská, vieš ako si ma vystrašila?" spýtal sa, keď sa pozrel na mňa. Jeho pohľad ma celú prešiel - zhodnocoval moje telo. Necítila som sa trápne, vedela som, čo nájde. Mala som pevné krivky, veľké prsia a pleť bez akejkoľvek vyrážky. Veľké modré oči mi kontrastovali s bledou kožou. A maskara mi ich len zvýraznila a zväčšila, napriek tomu, že to bolo zbytočné.
"Fíha!" Nemusela som vidieť do jeho hlavy, aby som poznala na čo hvizdol. I keď pravda, chlapec bol natoľko rozumný, že to spravil, až keď sa mi zadíval do očí. Nie ako väčšina nevedela odtrhnúť pohľad od mojich pŕs. Nakoniec sa oprel o moje auto v majetníckom geste a usmial sa len, ako to vedia miestny chlapci.
"Ale, ale. Ten Červený Lexus patrí tebe?" spýtala som sa zasnene. Snáď by si mohol myslieť, že kvôli jeho úsmevu. Namotávať miestnych chlapcov spôsobí problém. A ja problémy chcem. A to v nespočetnom množstve.
"Samozrejme," odvetil ako nič. Bez zaváhania.
Vytiahla som kľúče a odomkla som auto. Nakoniec som nastúpila ako vodička a nevšímala si chalanov omračujúci výraz a šokovanosť v očiach. Otvorila som dvere spolujazdcovi a po vytiahla obočie smerom ku chlapcovi. "Idem do školy. Zveziem ťa?" A on nastúpil bez slova.
Naštartovala som, zaradila rýchlosť a vydala sa najbližšou cestou, po najväčšej premávke v meste, smerom do už spomínanej školy.
"To auto je tvoje?" Šokovane vydýchol, po nejakom čase sediac na kožených sedačkách.
"Áno. Lexus LF-LC red je skutočne môj a nikomu som ho neukradla."
"Ženská, ty stále viac a viac prekvapuješ!"
"Nevolaj ma Ženská," odvetila som otrávene.
"Nepovedala si mi svoje meno."
"A ty si sa nepýtal."
"Čakám, že mi ho oznámiš sama."
"Mýliš sa." Nie, že by som bola naštvaná na ľudskú rasu, ale v láske som ju skutočne nemala.
"Moje meno je Alex."
"Úžasné."
Zamyslene si siahol do vlasov a ešte viac si ich roztrapatil. "Kedy mi povieš to svoje?"
"Keď budeš poslúchať."
Ďalej šli mlčky. Alexander si pravdepodobne uvedomil, že nemá šancu a konečne dostal rozum? Tá veta znie smiešne. Keď otváral dvere od auta, pokýval mi hlavou a tak sa so mnou rozlúčil. Vlastne mi to vôbec neprekážalo. Uvítala som, že sa s ním nemusím už naďalej rozprávať.
Pri pohľade viacerých študentov, som vystupovala. Nie, že by ma ich pohľad prekvapil - každému sa to auto predsa páčiť muselo, avšak keď sa pozreli na mňa, väčšine chalanov začali tiecť sliny. Doslova. Fajn, tak som videla len jedného takého, ale i tak. Sprisahanecky som sa usmiala, zamkla auto a takým tým pomalým krokom som sa vydala smerom do školy - do kancelárie riaditeľa, pre vyzdvihnutie papierov. Ako som obchádzala skupinu futbalistov (aspoň ich bicepsy nato nasvedčovali), niektorí hvizdli a jeden sa mi chcel dotknúť zadku. V momente, ako som pocítila čiusi ruku, otočila som sa, chytila ju a vyvrátila na druhú stranu. Možno som bola Ženská, no nebola som slabá.
"Už v živote, to nespravíš!" odsekla som smerom k nemu.
"Dobre! Dobre! Len ma pusti!" prosil.
A ja som pustila. Predsa len. Mala som byť milá.
V kancelárií riaditeľa všetko prebehlo ako malo. Odovzdal mi papiere, čosi som mala podpísať a nakoniec ma chcel previesť po škole a všetko mi ukázať. S úsmevom som odmietla pod zámienkou, že ma Alexander neviem-aký doprovodí.
Na záver sa teda dal odbiť a ja som pokračovala po rovnej ceste smerom ku učebni Angličtiny. Prvá hodina a už taký prepadák. Učiteľka sa na mňa zapozerala, bez slova som jej podala papiere a falšovane sa usmiala. Sadla som si do lavici niekam dozadu a ignorovala všetky pohľady spolužiakov. Učiteľku som prestala počúvať, čo dopovedala vetu: "No a pustime sa do učenia," a chalanov naokolo som začala ignorovať niekedy medzi tým, ako som si našla miesto a tým, ako som si sadla. Takže, keď mi na lavicu dopadol akýsi požužvaný lístok, nevedela som od koho.
Stálo na ňom: Angela je zaujímavé meno.
Pokrútila som nad tým hlavou. Nebol podpis, avšak ten chlapec sa nachádzal v tejto miestnosti a dobre som cítila Alexov pohľad. Vzala som čierno píšuce pero a elegantným písmom odpísala: Vidím, že ma nevieš dostať z hlavy. Nakoniec som sa otočila a hodila ho pred zeleno okého chlapca. Tým, že sa snažil robiť, že to on nie je, mu malý papier pristál rovno vo vlasoch.
Už neodpísal.
Zbytok hodiny som prebdela. To je ten čas medzi spánkom a realitou. Keď sa snažíte nechať otvorené oči, ale už dávno nerozmýšľate a nesústredíte sa. Učiteľka ma nevylovala - nie, že by som to čakala. Bola som nováčik, prečo by ma mučila hneď na prvej hodine, že?
Na ďalších hodinách som nikoho známeho (čiže Alexandra) nezahliadla, len na poslednej a to Španielčine. Sadol si o lavicu vedľa. Tento krát som vytiahla papier a pero. Obraz, ktorý som začala kresliť, už nadobúdal na tvare. Začal sa podobať na Pegasa, ktorý lieta vesmírom. Keď sa raz nad tým naklonil nejaký exot, rýchlo som kresbu založila za zošit. Teraz, keď nakukoval Alex, nechala som si to prezrieť. Nejakým spôsobom, som chcela, aby to vedel. "Ženská, ty vieš ale kresliť!" povedal mi.
Obhliadla som sa na neho a usmiala sa takým tým úsmevom pochvaly. "Kedy ma tak prestaneš volať?"
"Nepovedala si mi svoje meno."
"Ale vieš ho," odvrkla som nezaujato. Netušila som z ktorého čierneho kúta školy ho vyzistil, ale proste ho mal.
"Nepovedala si mi ho ty."
Zhlboka som sa nadýchla. "Volám sa Angela Deridess Quickbowová."
"Alexander Charles McLoven."
"Nemusím tvrdiť, že ma teší. Že nie?"
Zasmial sa. "Jedine vtedy, ak sa dnes necháš pozvať niekam."
"Dobrý pokus." Odvrátila som sa smerom k mojej lavice. Odtrhla som roh zo zošita a na neho napísala moje telefónne číslo. A keď sa mladík nedíval, hodila som mu ho na lavicu. Keď zazvonilo, ihneď som kráčala von, spolu s masou inými spolužiakmi a nevšímala si kričiaceho Alexandra. Vedela som čo kričal. A i keď ma vytáčalo, že používa moje priezvisko, nezastavila som.

2. Kapitola → Spoznanie
Tu máš, Angie. Snáď sa nezadusíš od šťastia, že ju tu máš. Článok na just prednastavený až na ďalší mesiac. Si rovnako nadšená ako ja? :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Angela QuickBow Angela QuickBow | E-mail | Web | 1. srpna 2013 v 17:38 | Reagovat

Lepšie ako nikdy, že áno :) A to písanie v noci si si zaslúžila, ver mi :D No a máš tam nejaké gramatické a štylistické chyby, čo mi je momentálne jedno, keďže sú prázdniny a tebe by to bolo jedno aj tak ako predpokladám :D a prosímťa, nehovor QuickBowová, iba quickBow. Predsa len, to meno som si vybrala ja a nechcem aby sa poslovenštievalo. Prosím :3 Inak čakám na tie 3 kapitoly xP

2 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 1. srpna 2013 v 18:01 | Reagovat

[1]: Quickbowová. Som Slováčka a tak i píšem :) Na tie tri kapitoly sa ti môžem vieš čo. Nie som písací stôl, píšem ako sa mne chce, nie ako niekto mne povie - preto som si založila blog :D Štylistické chyby mi nie sú jedno a nikdy jedno neboli :)

3 Alex Ayano Kowai Alex Ayano Kowai | Web | 1. srpna 2013 v 22:16 | Reagovat

Máš dobrý šťýl písania a dokážeš vtiahnúť do deja :) to obdivujem, rada si od teba prečítam aj ďalšiu časť :) Totižto Angela má takú zabijácku (ak to tak môžem nazvať) povahu a veľmi by ma zaujímalo čo s Alexom (mojím menovcom :D áno, som Alex) plánuje robiť :D :D Mno čo uť, teším sa na ďalšiu časť :D

4 Alex Ayano Kowai Alex Ayano Kowai | Web | 1. srpna 2013 v 22:20 | Reagovat

PS. ženy, neviem o čo v tých horných komentároch ide ale (z toho čo sa dovtípila) vyvodzujem, že by ste sa nemali hádať a autor diela má 100 percentné právo na všetko čo jeho dielo obsahuje :) --- týmto komentárom som nechcela nikoho uraziť a dúfam, že z toho nevídem najhoršie ja ako to už býva -_-"

5 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 2. srpna 2013 v 1:43 | Reagovat

[3]: Veľmi si toho vážim! :) Ďalšia kapitola bude, až sa trochu spamätám, čo presne chcem ďalšie písať. Ale...  určite bude. Už len kvôli tomu, že sa to niekomu páči :3
No, dajme tomu, že to hádka je, ale nie kvôli tomuto :D To sa vyrieši :) :D

6 Alex Ayano Kowai Alex Ayano Kowai | Web | 2. srpna 2013 v 20:48 | Reagovat

[5]: Tak to som rada :D jasné, že sa mi to páči :) I just want more :D ...PS. sorry, nechcela som šprtať, len...ono to proste človeku nedá :D

7 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 3. srpna 2013 v 2:48 | Reagovat

[6]: Ja som na to zvyknutá. Som človek, ktorý je od prírody nadmierne zvedavý :D
Ako to vidím, momentálne ma opustila múza a "šprtať" sa mi nechce, aby som druhú kapitolu napísala zrozumiteľne :D

8 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 5. srpna 2013 v 22:37 | Reagovat

konečne som sa k tomu dostala :D je to geniálne :D Páči sa mi aká je Angela na Alexa. A celkovo :D
Je to geniálna kapitola, máš skvelý štýl písania, len mi tam nesedí jedna vec. :D
A to, že mená (skôr teda priezviská) nemajú ani zďaleka slovenské a má tam hodinu slovenčiny. :D
Takže sa to odohráva na Slovensku? :D A Alex má aspoň jedného rodiča "neslováka"? :D

9 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 8. srpna 2013 v 11:53 | Reagovat

[8]: Hej, to som si... neuvedomila. Som dosť citovo prepojená na anglické mená - samozrejme, dievčenským i tak pridávam ová, keďže som Slováčka :D Ale... v podstate by sa to malo diať v Anglicku, no... Idem to prepísať :D

10 NikaRoovy NikaRoovy | E-mail | Web | 25. srpna 2013 v 8:56 | Reagovat

Líbí se mi jak píšeš. :-) Jen nevím, ale blbě se mi čte v tom zarovnání na střed, ale to je detail, je to super povídka.:-) Těším se na další kapitolu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama