Nový design blogu.
Fabula Ficta znova ožíva. Všetky informácie zistíte TU.



[HS] 3. Kapitola - Mentor

28. srpna 2013 v 17:52 | Gabriela |  [G] Hra skončila
Kapitola 3. - Mentor


Snáď len...
"Nech šťastie stojí vždy na Vašej strane."

Ešte chvíľu tak stojíme, keď začujem kroky nesúce sa na dlhých opätkoch. Vydám zvuk podobajúci sa na vrčanie a Galea pustím. Dlho si pozeráme do očí. I potom, čo nám Effie niečo vraví a nesie nás do našich izieb.
A tá je veľká! Celý náš dom a ešte raz tak. Plný šatník a teplá voda. I tak by som dala čokoľvek aby som mohla byť s nimi, s rodinou. Na luxus nie som zvyknutá, čiže keď uvidím sprchu s miliónmi tlačítok, postláčam všetky aby som vedela ktorá čo robí. Nakoniec som voňala ako kvet, ešte voňavejší kvet a čosi, čo malo sladkastý puch. A keď vychádzam, zo všetkých strán ma osuší teplý vietor. Zabalím sa do mäkkého uteráka a rovno idem do šatníku zobrať si príslušné oblečenie. Mám necelú pol hodinu, aby som sa dostavila na večeru. Na stretnutie s Haymitchom, večným opilcom ale taktiež jediným živým, kto z dvanásteho kraju prežil Hry o život. Vyberám si šedé tričko a obyčajné čierne nohavice a rovnako čierne topánky. Zo starého oblečenia odopínam bronž s drozdajkou od Peety a pripínam si ho na momentálne tričko. Z nejakého dôvodu som pokojnejšia, keď ju mám. Pripomína mi domov, les i otca.
Vychádzam z izby rovno k stolu. Gale tam sedí sám a tak si automaticky sadám pri neho. Za chvíľu prichádza Effie a jediná osoba, na ktorú všetci čakáme je určite spadnutá vo vlastných zvratkoch. "Voniaš... divne," povedal Gale a zvraštil nos. Ružová Effie zbystrila pozornosť nad našou budúcou konverzáciou.
"To tie tlačítka. Postláčala som všetky." Mierne som sa usmiala a i jemu sa pohli kútiky úst nahor.
"Ja len prvé tri. Potom som pochopil, že nechcem voňať ako... ty."
"Hej!" Vrazila som mu päsť do ramena a už som sa usmievala naplno. Na krátku chvíľu som zabudla na starosti a opäť sa ocitla v lese. Doma. Len s Galeom.
"Catnip. Tak takto vonia pravá catnip!" Stále ma buzeroval.
"Pchm!" Ozvalo sa odniekiaľ. Všetci sme natočili hlavu k dverám a sledovali tackavý krok Haymitcha, ako sa nesie priamo k nám. Bol opitý. Nevedel udržať rovnováhu, tak o niekoľko krokov spadol na zem a zostal ležať. V momente Gale stál a šiel mu na pomoc. Na jediné, čoho som sa zmohla ja, je dívanie sa. Mentor sa zopár krát okolo seba obzeral a pomaly ho Gale dvíhal na nohy. Ešte zopár krát sa pokúšal spraviť kroky sám, keď si pravdepodobne uvedomil, že to nepôjde a nechal sa viesť k stolu. Tam zostal sedieť. Opilecký výraz na tvári a mokré nohavice, ako vylial pitie a spadol na to. Určite bude úžasným mentorom.
"Ten nám nepomôže," zahundrala som šeptom. Bývalá dobrá nálada sa stratila a i Gale sa tváril zatrpknuto. Effie si div, že nedupla topánkou o zem a zvolala: "Nech je opitý! Ja ho donútim!" Teraz mi jej kapitolský prízvuk nešiel na smiech.
A tak pokračovala večera. Najedli sme sa, vymenili si zopár slov a šli do postele. Ľahla som si len v spodnej bielizni - látka na dotyk bola hebká a napriek starostiam, problémom a túžby vrátiť sa domov, som zaspala rýchlo.
Sníva sa mi o domove. O našom malom domčeku v Sloji, v časoch, keď otec žil a učil ma loviť v lese. Keď jedinou mojou kamarátkou bola mladšia sestra a starostova dcéra. Aspoň som si to myslela. Ona bola milá ku všetkým. Práve som zastrelila svoj prvý úlovok a otec mi pochvalne položil ruku na plece. Ako Peeta. Šťastne sa usmieva, spoločne lezieme cez plot a nesieme domov večeru. Matka ho pobozká a kde si vybehne Prim, ktorá nás donúti sa objať. Na obed máme pečeného grooslinga. Veľká, šťastná rodinka. Zobudím sa ešte pred svitaním.
Dlho ležím v posteli bez hnutia. Dúfam, že zaspím, i keď viem, že teraz je to už nemožné. Asi hodinu na to, Effie v svojej každodennej pohode zvolá za dvermi: "Dnes je veľký, veľký deň!" Vojdem do sprchy, stlačím len prvé tri tlačítka, vysuším sa a oblečiem si zelené šaty, ktoré ako prvé chytím zo šatníka. Znova si pripínam reprodrozda a kráčam do jedálne, teda vlastne do ďalšieho vagónu. Započujem pootvorenie dverí a keď sa obzriem Gale mi venuje povzbudivý úsmev. Spoločne sa chystáme sadnúť, keď sa znovu ozvú dvere a hlas nášho mentora: "Zostať stáť!"
Nechápavo sa pootočíme. Haymitch je oblečený v čistom a i keď ešte mierne kolíše zo strany na stranu, nie je tak opitý ako včera. Opovržlivo som si sadla a začala si natierať pečivo s maslom. Gale urobil taktiež. Mentorovi chvíľu trvalo, než sa dotackal k nám, avšak keď to spravil, chytil Galea za tričko a postavil ho na nohy. "Povedal som stáť!" V sebeobrane ho Gale udrel päsťou do brady a tak si získal slobodu. "Ty..!" Hádam chcel dodať nejakú nadávku, avšak zostal ticho. Skúmal nás pohľadom. Vedela som to napriek tomu, že som sa na neho nedívala. Mojou prioritou bolo jedlo. Naklonil sa nad stôl, smerom ku mne. "A ty? Čo zlatíčko vieš ty?"
Konečne som sa na neho pozrela. Galeovi sa nadvihli kútiky úst. "Oveľa viac, než by ste čakali."
"Ale, ale. Mačička má drápky?"
Oslovením "mačička" ma vyprovokoval. Chytila som nôž, ešte pred chvíľou umazaný maslom a plnou silou ho vrazila medzi jeho prsty. Bez toho, aby som sa mu prestala dívať do očí. Pozrel na nôž, na mňa a znova na nôž. "Možno máte predsa len akúsi nádej."
Gale si odfrkne. Nebolo mu po chuti, aby mu hoc kto oponoval. Konečne som zjedla čerstvé pečivo. "A nejaká rada do budúcna?"
"Snažte sa zostať nažive," odpovie pri pohľade na mňa a začne sa smiať. Nám to smiešne rozhodne nepríde.
"A vy by ste sa mohli snažiť zostať triezvy," vráti mu Gale.
"Tak pozor. Nestarajte sa do môjho pitia a ja vám sľúbim..." Krátka pauza, kde hľadel raz na mňa raz na Galea. "Že zostanem natoľko triezvy, aby som pomohol. Nejako."
Zahľadíme sa na seba. Obaja s Galom vieme, že nemáme na výber, tak so silným povzdychom súhlasíme. Haymitch si sadá a nalieva ďalší alkohol - ignorujem to a pripomínam si, že nás chce vyprovokovať. Chvíľu sú všetci ticho a keď to nevydržím, spýtam sa: "Tak nám poraďte. Aká je najlepšia straté..." Ani nedopoviem, keď zavrtí hlavou i rukami.
"O niekoľko minút stojíme. Do rúk vás vezmú štylisti a vy sa nebudete brániť. Potom si pohovoríme o stratégiách." Napokon, spolu s fľaškou alkoholu, odchádza.
Panem na vlastný pohľad vypadá oveľa väčší než v malej televízií, kde nás nútia pozerať hry a iné povinné kapitolské správy. Ako vystupujeme, obzerám sa na všetky strany a vidím trblietavé, dúhové, malé i veľké budovy. Nebyť toho, že idem na istú smrť a o chvíľu ma opäť zavrú, vychutnávala by som si pohľad dlhšie. A možno by som tu i chcela bývať. Čo majú títo ľudia za starosti? Čo si majú na ďalší večierok obliecť a čo ich suseda povedala kamarátke o nej? Nemusia zápasiť s chrípkami, s jedlom ani s ľuďmi v hrách. Majú všetko a to len mávnutím prstu. Nenávidím kapitolských. Kamerám by sa nikdy nepodarilo ukázať, aké to tu je. Na prvý pohľad nádherné, keď sa však človek zamyslí, strašidelné. Prim by sa tu páčilo. Má rada farebné veci. Ako si to uvedomím na čo som pomyslela, ihneď zovriem pery do pevnej čiary a snažím sa zabudnúť. Prim sem nepatrí. Zachránila som ju. Nezomrie. Gale mi chytí ruku a spoločne vchádzame do ďalšej klietky.

4. kapitola → Banícky kraj
Poviem to takto. Nikdy som Galea nemala rada. Moja obľúbená postava je Haymitch a Finnick. Samozrejme Peeta, Katniss, Cinna a Cato. A maličká Rue. Teraz mám však pochyby kto by mal vyhrať. Nevyhrajú dvaja. Vyhrá jeden a sama som sa nerozhodla kto. Niekto z profesionálov? Líščia tvár? Rue či Thresh? Alebo Katniss? A čo Gale?
Myslím, že napíšem jednorázovku o hrách ktoré vyhral Haymitch. Možno o možnosti, čo by sa stalo, keby vyhral Cato. Zapla som si film a pozerám do knihy aby som zistila všetky detaily. Kto by mal vyhrať? Mám dva nápady, asi to s niekým prejednám, každopádne môžete navrhovať a možno rozhodnutie zmením.

A ešte niečo... Nabudúce konečne prichádza na scénu Cinna, úvodné teátro, ktoré nebude len bezdušné mávanie. Taktiež spomienka na avoxku, ktorú s Galom poznali a zlé sny, ktoré budú mať obaja :3
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 28. srpna 2013 v 19:44 | Reagovat

Tak obľúbené postavy máme asi rovnaké :D :D Inak kapitola sa mi páčila :D je to super :D

2 Melaficent Melaficent | Web | 28. srpna 2013 v 20:34 | Reagovat

Skvelá kapitola, páči sa mi, ako sa držíš aj nedržíš knihy :D Zarvala som blbosť, že? :D :D Nevadí :D
Inak, ja by som asi nechala vyhrať Foxface, alebo Cata :D

3 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 29. srpna 2013 v 1:47 | Reagovat

[1]: Kto by nemal rovnaké obľúbené postavy ako ja, akože? :D Ďákujem.

[2]: Jo, no... ono nedržať sa knihy sa budem prevratne až... v aréne. Čo ešte kapitoly budú dovtedy. Foxface... na ňu si myslím, že má stratégiu počkať, než sa všetci zabijú a potom ona vyhrať :D

4 Mordor Mordor | E-mail | Web | 29. srpna 2013 v 19:42 | Reagovat

skvelá časť... milujem keď poviedky nadväzujú na knihy/filmy

5 sarush ef sarush ef | Web | 30. srpna 2013 v 14:22 | Reagovat

To je výborný.

6 Knihofil18 Knihofil18 | 1. září 2013 v 13:44 | Reagovat

Poviem ti, Galea som tiež nikdy neobľubovala, ale v tvojom podaní ho doslova žeriem. :D
"A vy by ste sa mohli snažiť zostať triezvy," vráti mu Gale.
Tu som sa nahlas rozrehotala. :DDD Toto nemalo chybu.
A Haymitch! To bolo perfektné! Mám ho tak rada... Obľúbené postavy máme rovnaké.
Ach, teším sa na ďalšiu kapitolu. Som zvedavá, ako sa to všetko vyvinie a teším sa na arénu. :D
Rýchlo ďalšiu kapitolu, prosím!

7 Angela QuickBow Angela QuickBow | E-mail | Web | 1. září 2013 v 14:59 | Reagovat

No tak čo ti budem hovoriť. :D Ako vždy, úžasné. :)

8 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 1. září 2013 v 19:11 | Reagovat

[4]: Ďakujem!

[5]: Ďakujem :)

[6]: Budem to brať ako nesmiernu pochvalu! :D Haymitha musí mať rád každý, kto nie, tak proste nie je človekom :D Rovnako ako Severusa :D

[7]: Ďákujem!

9 Angela QuickBow Angela QuickBow | E-mail | Web | 8. září 2013 v 13:37 | Reagovat

[8]: Máš teda za čo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama