Nový design blogu.
Fabula Ficta znova ožíva. Všetky informácie zistíte TU.



[HS] 2. Kapitola - Posledná rozlúčka

14. srpna 2013 v 12:31 | Gabriela |  [G] Hra skončila
Kapitola 2. - Posledná rozlúčka


Snáď len...
Nech šťastie stojí, vždy na Vašej strane.

Keď nás odvedú a zavrú za nami i tie posledné dvere, zmocní sa ma ešte väčšia panika. To bolo posledný krát, čo som videla dvanásty kraj. Za nejakú chvíľu nám dajú možnosť sa rozlúčiť a ja viem, že moja rodina príde. Rozlúčim sa s nimi. V hĺbke srdci vedia, že zomriem. Že nemám šancu. Budú vedieť, že je smrteľne dôležité, aby zostali silné. Pretože ja nebudem loviť... A nateraz ani Gale. On sa však vráti a postará sa o obe rodiny. Budú sa musieť uskromniť, ale som si istá, že to spraví. Je to predsa Gale, vždy mal Prim rád, i moju matku. A vždy dokázal všetko čo chcel... Zvládnu to. Zachránila som Prim. Moja malá sestrička bude večne žiariť... Už len stačí zachrániť Galea.
Po nejakých minútach kto si zaklope na dvere. Podľa očakávaní, je to skutočne moja rodina. Matka i Prim sa okamžite rozutekajú do môjho náručia a plačú mi na ramene. Pripomínam si, že vonku bude množstvo fotoaparátov a nemám v pláne im dopriať to potešenie vidieť ma po plači. Nebudem slabochom.
"Prim! Predávaj na trhu mlieko od Lady, áno?" Zadívam sa jej do očí. Nebudem ju nútiť loviť a rovnako nemám v pláne ju posielať samú do lesa. Preto sa sústreďujem na to, čo jediné viem, že dokáže. "A občas daj i Galovej rodine, áno? I oni vám niečo dajú," rozpráva sa mi ťažko, avšak viem, že to musím povedať. Moja malá sestra len prikývne a opätovne priloží hlavu na moju hruď. Je ako malý vtáčik, kačička, ktorá nesmie byť sama. Hry by ju zničili. Rozhodla som sa správne.
Keď sa Prim odtrhne, postavím sa a pozriem sa do vrásčitej tvári mojej matky. "Nesmieš sa zosypať."
"Už to nespravím." Odpovie mi, avšak vyhýba sa mi pohľadom.
"Ide o Prim a ja tu nebudem. Prisahaj, že sa nezosypeš." Tlačím na ňu. Som ochotná pre Prim spraviť všetko možné i nemožné, musí prežiť a nedovolím aby v tom čosi bránilo.
"Prisahám Katniss." Pri tých slovách ju objímem. Má na sebe oblečenie z lepších čias, čiže sú na dotyk jemné. Som rada, že ju mám, napriek tomu, že som jej to nikdy nedávalo najavo a teraz je neskoro. Naďalej sa rozprávame o normálnych veciach. Musím Prim sľúbiť, že sa pokúsim vyhrať, i keď určite vie, že nemám šancu. Tvrdí, že viem loviť. Len prikyvujem aby som ju zbytočne neznervóznila. Takže keď sa otvoria dvere, že nás čas vypršal, ešte raz ich objímem a odchádzajú. Potlačujem slzy.
Ďalší hosť je nečakaný. Ak by mal niekoho z nás navštíviť, určite by mal zaklopať na vedľajšie dvere ku Galovi. Avšak Peeta Mellark vchádza dverami priamo ku mne. Pokývnem mu hlavou a on spraví to isté. Rozprávali sme sa dva krát a vôbec netuším, prečo tu sedí.
"Otec odkazuje, že sa postará o Prim," hovorí.
"Ďakujem. Som naozaj rada, Peeta." A skutočne. Zo srdca mi spadol obrovský kameň. Nie som tu ja. Ani Gale a moja matka je krehká duša. Majú šancu na život.
"Mal by som byť rád, že nejdem do arény čo?" Znie zatrpknuto. Ten tón som u milého Peetu ešte nepočula. Len nemo prikývnem, nevediac kam tým sleduje. "Avšak nie som."
"Ako to? Budeš žiť s rodinou. To niečo odopierajú nám," odpovedám automaticky, i keď viem, že jeho matka je poriadna bosorka.
"Nemusela si tam ísť."
"Ale musela. Prim by som tam nenechala. Môžeš byť rád, že Gale sa prihlásil namiesto teba!" zvyšujem hlas. Vôbec sa mi nepáči kam tým mieri. Moja sestra bude žiť.
"Ako keby sa tam prihlásil kvôli mne." Prestane sa pozerať na špičky svojich topánok a pozrie sa mi do očí. "Prihlásil sa kvôli tebe." Jeho hlas znie vyčítavo. Zmraštím obočie.
"Gale ide riskovať život a ty si nespokojný, lebo tam nejdeš ty?"
"Ja... Prvá myšlienka, ktorá mi napadla, keď povedali moje meno bola, že... si ma všimneš. Že budem mať čas sa ti prihovoriť," kokce. Hľadá správne slová a znova hľadí na zem. Nemo na neho hľadím. Na jeho blonďavé vlasy, tvár, ktorá je pokrytá červeňou a telo, ktoré od neustáleho prenášania tácok s chlebami zmohutneli. Bol to proste Peeta. Ten, čo mi zachránil život.
Hľadala som slová, avšak nič rozumné ma nenapadlo. Evidentne to vycítil, pretože keď vstával, položil mi ruku na rameno a dodal: "Pokús sa vyhrať, Katniss Everdeenová." A potom odišiel. Chlapec určite tuší, že chcem zachrániť Galea, pretože keď sa posledný krát otáča, má mokré oči.
Keď sa obzriem, prekvapene zisťujem, že na mieste, kde pred tým sedel sa nachádza čosi malé. Zoberiem to do rúk a pozorne sledujem zlatú bronž. Je na nej drozdajka, malinký vtáčik, ktorý dokáže spievať celé melódie. Otec mal drozdajky veľmi rád a oni mali radi jeho. Počas práce si spieval a oni ho opakovali. Celým lesom sa otriasal spev. Nebola som si istá, či to tu Peeta nechal naschvál, avšak si to pripínam na oblečenie. Je to spomienka na chlapca, na otca, na les i na rodinu - na všetko čo som stratila.
S ďalším zaklepaním prichádza starosta a jeho dcéra. Je mi dosť nepríjemné, keď ma obaja ľutujú a hovoria, ako si musím dávať v aréne pozor. Len prikyvujem, občas poďakujem. Nikdy som sa so starostom nedala do reči. Len keď som mu predávala jahody, či mi dával medailu za vyznamenanie. A ten deň nebol veselý. Zomrel mi otec a ja, ako najstaršia som si šla pre "odškodné". Neviem či si ma pamätal i z toho a už vôbec netuším prečo za mnou šiel - možno to robí vždy. Keď odchádzal, Madge ma objala so slzami v očiach a on mi potľapkal po ramene. I oni vedia, že nemám šancu.
S ďalšou návštevou, prichádzajú ďalšie slzy. Z mojej strany však len ľútosť. Hazelle ma objíme, i keď sa to nestalo hádam nikdy pred tým. "Je mi to ľúto," zašepkám. Len nemo prikývne a stále ma drží v náručí.
"Dieťa, dávajte si obaja pozor. Máte šancu. Ste dobrí! Obaja lovíte už večnosť, spolu to vyhráte." Nechcem jej kaziť ilúzie, vie to i ona sama. Vyhráva len jeden. Vráti sa len jeden. Bude to Gale. Nech už budú ostatní vyvolení hoc jaký, postarám sa, aby to bol Gale. Viem predsa loviť, že? To mi tu všetci opakujú. Donesiem jej syna späť. Pretože on tu vôbec nemal byť. Prikyvujem a keď sa mi zahľadí do očí, pochopím, že za Galeom už bola. A viem, čo zistila.
"Budem sa snažiť, aby Gale prežil. Prisahám vám," odpoviem rýchlo. Staršia žena sa smutne pousmiala, ako keby tomu nechcela veriť. Zdalo sa, že to isté povedal jej syn o mne. Hazelle odchádza a spolu s ňou odvedú i mňa.
Na železničnej stanici sa to priam hemží reportérmi. Vedela som dobre, prečo nemám plakať. Keď uvidím Galea, musím sa na neho pozrieť. Má kamenný pohľad a znudenú tvár a i keď sa na mňa zahľadí, pokývne hlavou a ďalej kráča. Hneď čo prídeme k vlaku, musíme niekoľko minút stáť v dverách, aby sa nás kamery dobre zasýtili a nakoniec nás nemilosrdne zavrú. Posledná spomienka na dvanásty kraj. Gale mi chytí plece a ako sa otáčam k nemu, v rýchlosti ma objíme. "Si dement, Gale." Zašomrem do jeho ramena, on ma však ešte tuhšie zovrie v náručí.

3. Kapitola → Mentor
Ták :) Prednastavený článok, keďže viem, že challenge bude niekoľko dní chýbať. Je mi to ľúto, nemám však internet, avšak robím všetko možné, aby som tu bola s vami a aspoň vám odpovedala na dotazy. Snáď sa vám bude kapitola páčiť, onedlho očakávajte ďalšiu, avšak z ktorej poviedky, to vám nepoviem :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Melaficent Melaficent | Web | 14. srpna 2013 v 14:26 | Reagovat

Skvelá kapitola... S tou Hazelle si ma prekvapila... A vlastne aj s Peetom :D Som zvedavá, ako budú Hry pokračovať :D

2 Angela QuickBow Angela QuickBow | E-mail | Web | 14. srpna 2013 v 17:27 | Reagovat

*stratila reč* mne sa to páči ^^
But... "Hľadala som slová, avšak nič rozumné ma nenapadlo." má tam byť mi nenapadlo, nie ma ;) To len čo som si nemohla nevšimnúť :) Inak je to super :) :33

3 Ana Syringa Ana Syringa | E-mail | Web | 19. srpna 2013 v 22:36 | Reagovat

Posledný odsek ma rozosmial. :) Prekrásne napísaná kapitola... bude to ešte zaujímavé - mať DVOCH schopných lovcov v aréne, nie len jedného. :D Teším sa na bodovanie a na rozhovor s Caesarom. :D Bude to ešte zaujímavé! :) Rýchlo ďalšiu kapču.

4 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 20. srpna 2013 v 14:55 | Reagovat

[1]: Hazelle sa mi zdala ako dobrá postava a nikdy nemala v knihe možnosť sa preukázať. Tak aspoň takto :)

[2]: Ja viem, ja viem. Ale keď píšem nikdy si to neuvedomím :D Holt, sila zvyku. Raz to určite prepíšem :)

[3]: Popravde. Rozmýšľala som nad stretnutím s Haymitchom, nad koncom a nad arénou... Takže :D Píšem ako len dokážem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama