Nový design blogu.
Fabula Ficta znova ožíva. Všetky informácie zistíte TU.



|NS| 1. Kapitola - Stále zelená

23. června 2013 v 15:37 | Gabriela |  [G] Nepravý súboj
Kapitola 1. - Stále zelená


Príbeh sa odohráva v čase šiestej knihy. Konkrétne mesiac potom, čo by mal podľa knižnej či filmovej verzií, ležať Dumbledore už v hrobe. Tu sa tak nestalo. Mladý Slizolinčan, menovite Draco, prešiel na stranu dobra, vypovedal pod Veritasérumu a všetky plány Pána Zla skazil. Fénixov rád, včetne Harryho a jeho priateľov mu však stále neverí. Jemu to už neprekáža, istotu vidí vo svojej priateľke - čiernovlasá, zeleno oká slečna Princová. Kapitánku Hadov v metlobale a taktiež už tretí rok straší na úlohe prefektky. Pán Potter stále hľadá viteály, Voldemort chce stále väčšiu moc. Hermiona a Ron si permanentne štebotajú, Snape má rovnakú zlú náladu ako vždy... Rozdielom však je, že postranná slečna Princová, zohráva v tejto poviedke oveľa väčšiu úlohu než by sa zdalo.



"Stále sa olizujú!" povedal Ron tohto týždňa už niekoľko krát. Hermiona bez prerušenia pozerala do učebnici pre pokročilejších a Harry nad tým komentárom len pokrčil plecami. Stalo sa súčasťou, že ryšavý Chrabromilčan zúri nad Malfoyovým pokojným správaním. A keď sa čoby len mierne pousmial, Weasley bol celý červený a pripravený vybuchnúť. Ako sopka. Ryšavá sopka. Iste, dalo sa to očakávať. Fénixov rád mu neveril - mal na to dôvod. Do hlavy riaditeľa nevidel, no zdalo sa, že mu taktiež odpustil. Hermiona to zobrala viac menej športovo, pokiaľ nič neurobil, ignorovala ho. Harry mal nejaké drobné pochybnosti, nedôveroval mu úplne a keď zahliadol i menší náznak, hlásil to riaditeľovi. Isté však bolo jedno - na liste Temného Pána sa nachádza ihneď po Potterovi a Dumbledorovi, teda ak sa jeho plány nezmenili a neplánuje sa najprv pomstiť. Bol vo väčšom nebezpečenstve než by sa zdalo. Nemal pokoj svojej rodiny a jediný čarodejník, ktorý mu naozaj veril bola čiernovlasá Elizabeth, s ktorou, ako sa zdalo, sa stále olizujú. Harry zmraštil tvár.
"Ahoj Harry!" Otočil sa za tým hlasom. Okamžite sa usmial, ukázal na svoj pravý bok a mladú Ginny Weasleyovú pobozkal. Prebehlo už niekoľko týždňov, od Chrabromilských osláv, ktoré ich dali dokopy. Odvtedy tvorili pár. Tá sa zasmiala, mihnutím hlavou pozdravila Rona i Hermionu (ktorá si pravdepodobne ani nevšimla, že niekto prišiel) a začala pojedať niečo na stole. "Bude dnes tréning?" Zadívala sa do Potterových zelených očí. Odpovedal však niekto iný.
"Obávam sa, že Pána Pottera potrebujú inde. Riaditeľ Vás očakáva," riekol Snape svojim hlbokým hlasom. So svojím starodávnym čiernym hábitom sa otočil, spravil zopár krokov a zastavil. "Ihneď," doplnil keď Harry stále sedel na lavičke, ruku v ruke s Ginny. Okamžite ako pochopil, že prepichujúce Snapove oči mieria na neho sa postavil, zas pobozkal Ginny na tvár a zamával svojim priateľom na rozlúčku. Zdalo sa mu divné, že za ním Dumbledore poslal práve majstra lektvarov, ale ani nemukol, keď sa predierali do veže.

***

Riaditeľ ich, ako zvyčajne, čakal v pracovni. Usmial sa na Harryho ponad biele fúzy a ponúkol citrónové bonbóny. Musel dvakrát odmietnuť, než sa dal presvedčiť. "Harry, chlapče, prepáč, že som ťa vyrušil. Je to však neodkladná záležitosť."
"Neodkladná záležitosť to bola pred mesiacom," hlboký hlas profesora obrany proti čiernej mágií preťal miestnosť. "Teraz to je nevyhnutné."
"Iste Severus, iste. Daj Harrymu šancu vydýchnuť."
"Pán Zla bude určite taký milý, aby dal komukoľvek čas."
"Tak prečo ste ma volali?" spýtal sa Potter, aby prerušil slovnú hádku v tejto miestnosti. Okamžite si tým získal pozornosť a dva páry očí hľadali na neho. Čierne nemilosrdne, tie staré láskavo. Keď mu ani jeden neodpovedal, frustrovane potriasol hlavou. "Ak je to tak veľmi dôležité, rád by som to vedel." Skúšal presviedčať ďalej. "Mám právo to vedieť."
Dumbledorove oči si ho premeriavali. Snažil sa stáť vzpriamene, pozerať tvrdo a mať dojem dospelého čarodejníka a nie chlapca, ktorý sem nastúpil pred šiestimi rokmi. Bol si však istý, že tak ich v očiach nevypadá. Nebol pripravený bojovať s Voldemortom. Nechcel s ním bojovať.
"Iste Harry. Máš právo to vedieť, dovoľ mi aby som ti túto nepeknú situáciu ujasnil." Harry nad riaditeľovými slovami len prikývol. Nie, že by mal na výber.
"Pred šestnástimi rokmi mladý Tom Riddle si vypočul proroctvo. Zistil, že sa narodí niekto, kto bude mať moc ho poraziť. Vychádzali mu dve deti, ktoré by to podľa proroctva mohli byť. Harry James Potter a Nevill Longbottom. Tom si vybral teba, Harry. Mieril na teba avadu a bola to jeho posledná, čo v tej noci vypustil. Každý tvrdí, že chlapec ktorý prežil smrtiacu kliatbu je vyvoleným. Harry, cítiš sa byť vyvoleným?"
"Nie, pane. Necítim." Harry len pokrútil hlavou. Nechápal, prečo mu to Dumbledore opakuje, keďže si to vypočul už niekoľko krát.
"V prvom ročníku sa zistilo, že si vynikajúcim chytačom. V druhom ročníku sa zistilo, že vieš rozprávať parselsky. V treťom si dokázal vykúzliť Patrona a tak si sa stal mocným kúzelníkom. Štvrtý ročník si podstúpil turnaj, kde ľudia zomierajú a ty si prežil. V piatom si založil tajnú armádu a vyučoval čarodejníkov, ktorým si veril. Je pozoruhodné, čo všetko si dokázal," riekol pyšným hlasom s úsmevom na tvári. Keď to niekto povedal takto, bol na seba pyšný i on. Ale... stále niektoré kúsky mu nešli dohromady. Smrť Cedrica, smrť Siriusa či ten hadí jazyk.

A potom začul otváranie dverí. Otočil sa. Zelené oči slečny Princovej hľadeli unudene na neho, na Snapea a na Dumbledora. Dala si na čas, pokiaľ prekonala vzdialenosť od dverí k nim a ani potom nebola prívetivá. Harry rozmýšľal, čo tu robí. Bola kapitánka metlobalu u Slizolinov, neprehodili spolu síce žiadne slová, no neznášal ju. Pracovala pre Umbridgeovú, večne ich prenasledovala a jej háďatá v metlobale neboli práve čestní hráči. A chodila s Malfoyom. "Dole ma čaká Draco a ešte mám zopár neodkladných záležitostí, prosím, zrýchlite to."
"Slečna Princová, toto je Harry James Potter. Harry, toto je Elizabeth Gabrielle Princová."
"Pottera poznám a určite sa nemýlim, ak poviem, že aj on mňa." Netrpezlivo podupkávala topánkou o zem.
"Prišiel som sem na zavolanie riaditeľa, nechápem čo tu všetci ostatní robia. Rád by som mal aspoň chvíľu tréning."
"Tréning ti nepomôže. Zajtra vás porazíme tak či tak."
"To nemôžeš vedieť."
"Ticho!" skríkol už naštvaný Snape. Medzičasom prešiel pomedzi nás a postavil sa za chrbát svojej prefektky. Isteže, aj tu bude stáť pri mieste tej svojej. I keď tu ani jeden z nich nemá čo pohľadávať. Čo Dumbledore nevidí, že sa Snapeovi nedá veriť?
"Harry," potriasol Dumbledore hlavou, avšak vetu začal odznova. "Harry, nedokážeš si predstaviť, aký je Tom silný. Potrebujeme, aby si bol silný, statočný a dokázal ho poraziť. Ty však nie si ani pripravený."
Snape si odkašlal. "Albus, povedz mu pravdu. Klamstvá sú neadekvátne pri blížiacom sa nebezpečenstve."
"Prosím, Harry. Necháp to zle. Snažili sme sa chrániť vás oboch." Tu bol už Harry zmätený celý.


Dumbledore v ruke držal múdry klobúk. Rovnaký, aký na hlave mal Harry pred šiestimi rokmi. Ani si nevšimol, kedy ho acciom privolal. Báli sa, že zmenil stranu? Mal ho Snape prijať do Slizolinu? Preto tu je i ona? Má ho privítať? Len prikývol. Vlastnú nervozitu potlačil kam si do zákutí svojej bytosti a sadol si na voľnú drevenú stoličku pri sebe. Napokon pocítil slabú záťaž na hlave. "Cítim moc, ktorá by ťa v Slizoline čakala, Potter. Svoje rozhodnutie o Chrabromile však neľutujem, jedine, že by si to oľutoval ty," prehovoril nahlas. Napriek tomu mu Harry v myšlienkach jednoznačne odpovedal: Neľutujem. Chrabromil mal rád. Rovnako ako svojich priateľov. "Tak teda... Stále chrabromil." To už mu z hlavy sňali klobúk. Svoje vtáčie hniezdo v podobe vlasov, si prehrabol a postavil sa. Nikto nič nepovedal. Dumbledore, Snape i Princová ticho stáli, niektorí ako riaditeľ na neho zamyslene pozerali, iní ako Snape a Princová, venovali pozornosť niečomu úplne inému.
Prefektská Slizolinčanka si sadla na jeho pôvodné miesto. Dumbledore pomaly položil múdry klobúk na ebenové vlasy. Jej tvár sa skrivila nie príliš nadšeným výrazom.
"Cítim rozvahu a disciplínu Slizolinu, múdrosť a správny úsudok Bystrohlavu, pracovitosť a vytrvalosť Bifľomolu, úprimnosťou a statočnosťou Chrabromilu tiež oplývaš. Je mi ľúto, zas ťa nemôžem zaradiť do žiadnej fakulty."


Na úvod jedna krátka kapitolka :) V budúcnosti budú dlhšie, niekde pridané zopár obrázkov, aby ste si to vedeli predstaviť. Nič výrazné sa tam nedeje, zoznamujeme sa s postavami, hlavne s jednou novou. Snáď sa Vám môj nápad s Elizabeth bude páčiť a ďalšie tajomstvá o jej osobe vás budú zujímať natoľko, aby ste čítali ďalej :) Každý komentár poteší, na každú otázku zodpoviem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 best-actresses best-actresses | Web | 23. června 2013 v 15:52 | Reagovat

Až budu mít večer více času , možná si to přečtu ^^

2 Gabriela Gabriela | E-mail | Web | 25. června 2013 v 20:32 | Reagovat

[1]: Budem veľmi rada! Hlavne, ak sa poviedky budú aj páčiť :)

3 ™˙·٠•ҳҲҳ¤๖ۣۜELI ™˙·٠•ҳҲҳ¤๖ۣۜELI | 26. června 2013 v 12:33 | Reagovat

Rozhodne zaujímavý nápad! :D Už sa teším na pokračovanie! :DD

4 Gabriela Gabriela | E-mail | Web | 26. června 2013 v 20:01 | Reagovat

[3]: Naozaj ma teší, že to niekoho baví čítať! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama